Medzinárodné právo v oblasti ľudských práv stanovuje povinnosti vlád konať určitým spôsobom alebo sa, naopak, zdržať určitého konania s cieľom podporovať a chrániť ľudské práva a základné slobody jednotlivcov alebo skupín.
Jedným z najväčších úspechov Organizácie Spojených národov je vytvorenie komplexného súboru právnych predpisov v oblasti ľudských práv - univerzálneho a medzinárodne chráneného kódexu, ku ktorému sa môžu prihlásiť všetky národy a o ktorý sa usilujú všetci ľudia. OSN vymedzila širokú škálu medzinárodne uznávaných práv vrátane občianskych, kultúrnych, hospodárskych, politických a sociálnych práv. Vytvorila tiež mechanizmy na podporu a ochranu týchto práv a na pomoc štátom pri plnení ich povinností.
Základom tohto súboru práva je Charta OSN a Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktoré prijalo Valné zhromaždenie v rokoch 1945 a 1948. Odvtedy Organizácia Spojených národov postupne rozšírila právo v oblasti ľudských práv tak, aby zahŕňalo osobitné normy pre ženy, deti, osoby so zdravotným znevýhodnením, menšiny a iné zraniteľné skupiny.
Všeobecná deklarácia ľudských práv (VDĽP) je prelomovým dokumentom v dejinách ľudských práv. Deklaráciu, ktorú vypracovali zástupcovia s rôznym právnym a kultúrnym zázemím zo všetkých regiónov sveta, vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN za spoločný štandard pre všetky národy a všetky krajiny. Po prvýkrát sa v nej stanovujú základné ľudské práva, ktoré majú byť všeobecne chránené. Od svojho prijatia v roku 1948 bola deklarácia preložená do viac ako 360 jazykov. Stala sa tak najprekladanejším dokumentom na svete a inšpirovala ústavy mnohých nových nezávislých štátov a nových demokracií. VDĽP spolu s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach a jeho dvoma opčnými protokolmi (o konaní o sťažnostiach a o treste smrti) a Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a jeho opčným protokolom tvoria tzv. Medzinárodnú listinu ľudských práv.
OHCHR | Všeobecná deklarácia ľudských práv - SlovenčinaCieľom Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach je podporovať a chrániť:
právo na prácu v spravodlivých a priaznivých podmienkach;
právo na sociálnu ochranu, primeranú životnú úroveň a najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň telesnej a duševnej pohody;
právo na vzdelanie a využívanie výhod kultúrnej slobody a vedeckého pokroku, ako aj ďalšie práva.
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach sa zaoberá právami, ako sú sloboda pohybu, rovnosť pred zákonom, právo na spravodlivý proces a prezumpcia neviny, sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania, sloboda názoru a prejavu, pokojné zhromažďovanie, sloboda združovania, účasť na verejných záležitostiach a voľbách a ochrana práv menšín. Zakazuje svojvoľné zbavenie života; mučenie, kruté alebo ponižujúce zaobchádzanie či trestanie; otroctvo a nútené práce; svojvoľné zatknutie alebo zadržanie; svojvoľné zasahovanie do súkromia; vojnovú propagandu; diskrimináciu a obhajovanie rasovej alebo náboženskej nenávisti.
Súbor medzinárodných zmlúv a iných nástrojov o ľudských právach prijatých od roku 1945 rozšíril súbor medzinárodného práva v oblasti ľudských práv. Okrem iného medzi ne patrí Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy (1948), Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (1965), Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1979), Dohovor o právach dieťaťa (1989) a Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (2006).
Záber na zasadaciu miestnosť počas prejavu Generálneho tajomníka Antónia Guterresa (na pódiu) na otvorení 40. zasadnutia Rady pre ľudské práva.
Rada pre ľudské práva, ktorú 15. marca 2006 zriadilo Valné zhromaždenie OSN a ktorá mu priamo podlieha, nahradila 60 rokov starú Komisiu OSN pre ľudské práva ako kľúčový medzivládny orgán OSN zodpovedný za ľudské práva. Radu tvorí 47 zástupcov štátov a jej úlohou je posilňovať presadzovanie a ochranu ľudských práv na celom svete tým, že sa zaoberá porušovaním ľudských práv a vydáva k nim odporúčania vrátane reakcie na mimoriadne situácie v oblasti ľudských práv.
Prostredníctvom mechanizmu Univerzálneho periodického hodnotenia Rada každé štyri roky posudzuje situáciu v oblasti ľudských práv vo všetkých 193 členských štátoch OSN. Hodnotenie je kooperatívny, štátom riadený proces pod záštitou Rady, ktorý poskytuje každému štátu príležitosť predstaviť prijaté opatrenia a výzvy, ktoré treba splniť na zlepšenie ľudskoprávnej situácie v danej krajine a na splnenie medzinárodných záväzkov.
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva nesie hlavnú zodpovednosť za činnosti OSN v oblasti ľudských práv. Vysoký komisár je poverený reagovať na závažné porušenia ľudských práv a prijímať preventívne opatrenia.
Úrad Vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) je ústredným orgánom pre činnosti OSN v oblasti ľudských práv. Slúži ako sekretariát pre Radu pre ľudské práva, zmluvné orgány (odborné výbory, ktoré monitorujú dodržiavanie zmlúv) a ďalšie orgány OSN pre ľudské práva. Vykonáva aj činnosti v oblasti ľudských práv v teréne.
Väčšina základných zmlúv o ľudských právach má dozorný orgán, ktorý je zodpovedný za kontrolu vykonávania danej zmluvy v krajinách, ktoré ju ratifikovali. Jednotlivci, ktorých práva boli porušené, môžu podávať sťažnosti priamo výborom, ktoré vykonávajú dohľad nad zmluvami o ľudských právach.
Ľudské práva sú prierezovou témou všetkých politík a programov OSN. V dôsledku toho sa prakticky každý orgán a špecializovaná agentúra OSN do určitej miery podieľa na ochrane ľudských práv. Ako príklad možno uviesť právo na rozvoj, ktoré je základom Cieľov udržateľného rozvoja, právo na potraviny, ktoré presadzuje Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), rodovú rovnosť, ktorú presadzuje organizácia OSN Ženy (UN Women), a pracovné práva, ktoré definuje a chráni Medzinárodná organizácia práce (ILO).
Deň ľudských práv si pripomíname každý rok 10. decembra.
Osobitné postupy Rady OSN pre ľudské práva predstavujú nezávislí odborníci a odborníčky na ľudské práva, ktorí pracujú na dobrovoľnom základe a majú mandát na podávanie správ a poskytovanie poradenstva v oblasti ľudských práv z tematického hľadiska alebo z hľadiska konkrétnej krajiny. Rada pre ľudské práva ich volí na trojročné funkčné obdobie. Od októbra 2022 majú 14 mandátov pre jednotlivé krajiny a 45 tematických mandátov, napríklad pre svojvoľné zadržiavanie, mimosúdne popravy, mučenie, detskú prostitúciu alebo odopieranie práv, ako je právo na potraviny, primerané bývanie, bezpečnú vodu, slobodu prejavu a vzdelanie.
S podporou Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) uskutočňujú návštevy krajín, konajú v jednotlivých prípadoch alebo pri nahlásených porušeniach, prispievajú k vypracovaniu medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv a zapájajú sa do obhajoby a zvyšovania povedomia verejnosti.
Interaktívne workshopy ponúkla Informačná služba OSN (UNIS) Viedeň v spolupráci s rakúskou mimovládnou organizáciou ZARA Training s cieľom naučiť vyučujúcich viac o tom, ako scitlivovať a zapájať mladých ľudí, aby pomohli pri zastavení šírenia falošných informácií v digitálnom svete a boji proti diskriminácii a nenávistným prejavom.
Nenávistné prejavy podnecujú násilie a podkopávajú sociálnu súdržnosť a toleranciu. Boj proti nenávisti, diskriminácii, rasizmu a nerovnosti je podstatou zásad a práce OSN, organizácia sa preto snaží čeliť nenávistným prejavom na všetkých úrovniach.
Nad týmito naliehavými otázkami sa zamysleli mladí ľudia z celého Slovenska, ktorí sa zapojili do tohtoročnej súťaže úvah v angličtine v rámci Olympiády ľudských práv (OĽP), ktorej garantom bola Informačná služba OSN (UNIS) Viedeň.
